Záverečné práce majú vždy za úlohu priniesť do výskumnej oblasti niečo nové. Alebo sa o to aspoň snažia. Čo to znamená? Pred písaním vašej práce sa stretnete so školiteľom, ktorý navrhne postup. Rozhodne tiež, ktorý prieskum bude pre prácu najrozumnejší. Toto rozhodnutie najčastejšie vyplýva z témy práce a vašich možností. Dve najrozšírenejšie postupy sú kvalitatívny a kvantitatívny.

Už to skoro máte. Stojíte pred porotou, v ktorej takmer nikto nevie, na čom ste posledné mesiace pracovali. Na tento moment ste dreli naozaj dlho – teraz to nesmiete pokaziť a svoj výtvor odprezentovať čo najlepšie. Ako to ale dosiahnuť? Čoho sa vyvarovať a čo naopak nezabudnúť? Čítajte ďalej.

Posledným bodom v tvorbe záverečnej práce nie je korektúra, ako sa mnohí nazdávajú. Posledným krokom je v podstate viacero vašich krokov, ktoré smerujú do copycentra. Dnes však už prácu môžete na tlač odovzdať i mailom, čo je často oveľa praktickejšie. Študenti túto záverečnú povinnosť podceňujú a nemôžeme sa tomu ani diviť. Ako sa vraví – mladosť – pochabosť.

Teória, teória, teória... Na prax si počas školy budete musieť počkať a teória bude nateraz vašou najlepšou kamarátkou, ktorej sa nebudete môcť zbaviť. Počas písania záverečnej práce ju ale budete potrebovať viac, ako kedykoľvek predtým. Ak ste ešte žiadnu nepísali, budete sa musieť naučiť, ako teóriu a teda zdroje získavať.

Starý známy kamarát študentov, ktorí pred štúdiom uprednostnili niečo iné. Či už je to práca, šport, alebo jednoducho prokrastinácia, tieto aktivity si u mnohých vyžiadali poriadny balík peňazí v podobe zaplatenia za ročník navyše. Štát v klasických prípadoch povoľuje bezplatný prvý a druhý stupeň štúdia. Za každý rok navyše študent platí a tieto sumy závisia od školy a niekedy aj od jednotlivých fakúlt.