Využiť rozhovor v bakalárskej práci má niekoľk výhod. Môže slúžiť ako potvrdenie informácii v teoretickej časti, ponúka možnosť doplniť výskum v praktickej časti, ale môže stáť aj osobitne v prípade, že sa zameriame na osobu zastupujúcu tému vašej bakalárky. Poslúži v prípade, že sme si ako tému zvolili spoluprácu s vybranou organizáciou, podnikom, školou či dobrovoľníckou organizáciou. Správne vypracovaný rozhovor pomáha zvýšiť úroveň našej práce, dotvoriť celkový obraz, je aktuálny a bakalársku prácu oživí, spraví ju zrozumieteľnou.

Stalo sa to mnohým spolužiakom, externistom aj bezkonfliktným kamarátom. Vybrali si dobrú tému, pustili sa do práce, no celý proces tvorby im znepríjemnňovali konflikty s konzultantom. Čakanie na email, málo priestoru na spätnú väznu či dokonca hádka, ktorá im predĺžil štúdium o jeden semester. Ako zabrániť tomu, aby sa vaša bakalárska práca nestala dôvodom na konflikt medzi vami a konzultantom?

Metóda pozorovania je významnou súčasťou výskumu nielen vo veľkých inštitúciách, ale aj v rámci prípravy diplomovej práce napríklad zo psychológie. Keďže si už zo svojho princípu vyžaduje dostatok času, priestoru a aj istú skúsenosť a podmienky, je veľmi vhodná najmä pri písaní diplomovej práce. Pokiaľ sa ju chystáte zahrnúť do svojho výskumu, prinášame vám pár dôležitých informácií, aby vaše pozorovanie korešpondovalo s metodologickými zásadami.

Bakalárksa práca sa zvykne skladať z 2/3 teoretickej časti a 1/3 patrí výskumu, teda našej metodologickej časti. Niektoré školy poskytujú v tomto smere aspoň teoretickú prípravu, no iní študenti sú pri písaní postavení pred hotovú vec. Ak máte plnú hlavu toho, čo je metodológia, premenné a aký je rozdiel medzi kvalitatívnym a kvantitatívnym výskumom, pomôžeme vám urobiť si v týchto pojmoch poriadok.

Slovenské školstvo žne jednu kritiku za druhou. Okrem tradičných výčitiek ako zbytočnosť memorovania, priveľa predmetov, ktoré nepotrebujeme či chýbajúca prax, ktorá by dala zmysel teórii, sa študenti často sťažujú na slabé prepojenie s budúcou profesiou. Pol roka života, no niekedy aj oveľa viac, strávia vysokoškoláci prípravou diplomovej práce, po ktorej väčšinou plánujú nastúpiť do nového zamestnania. Problém nastáva vo chvíli, keď zistia, že intenzívne venovanie diplomovke im v skutočnom pracovnom nasadení nič neprinesie.